Documente online.
Username / Parola inexistente
  Zona de administrare documente. Fisierele tale  
Am uitat parola x Creaza cont nou
  Home Exploreaza



























FYZIOTERAPIA PO NÁHLEJ CIEVNEJ MOZGOVEJ PRÍHODE










ALTE DOCUMENTE

Návykové látky a léčba látkové závislosti
DRACO NA SCESTÍ
ZÁTOKA
MENTÁLNÍ HYGIENA ZÁKA A UČITELE. ÚNAVA A ZPŮSOBY JEJÍHO PŘEDCHÁZENÍ. NEURÓZY DĚTÍ A MLADISTVÝCH, PREVENCE NEUROTIČNOSTI
Konstytucja (Stalin)
Vezba III
Výkresy pozemních staveb
Vovar mezi uschima
Čísla vlakových úseků a kilometrovník, evidenční čísla dopraven a stanovisť
Kdybych byl bohatý




UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

LEKÁRSKA  FAKULTA

 

FYZIOTERAPIA PO NÁHLEJ CIEVNEJ MOZGOVEJ PRÍHODE

 

 

Bakalárska práca

Eva Uhrinová 949f518j

                          

Bratislava

2008

FYZIOTERAPIA PO NÁHLEJ CIEVNEJ MOZGOVEJ                                    PRÍHODE

 

Bakalárska práca

Eva Uhrinová 949f518j

Univerzita Komenského v Bratislave

Lekárska Fakulta

Meno konzultanta : MUDr. Ľubica Sorfová

Dátum odovzdania bakalárskej práce:

                                Dátum obhajoby bakalárskej práce:

Bratislava

2008

Ďakujem svojej konzultantke MUDr. Ľubici Sorfovej za poskytnutie odbornej pomoci a cenných pripomienok, fyzioterapeutom a pacientom za ich snahu a ochotu spolupráce  pri vypracovaní mojej bakalárskej práce. 

Čestne prehlasujem, ze som svoju bakalársku prácu vypracovala samostatne a pouzila som iba literatúru uvedenú v zozname.

                                                                                    ......................................

                                                                                             Eva Uhrinová


Predhovor

V priebehu stúdia fyzioterapie som mala moznosť praxovať v nemocnici a stretávať sa s ľuďmi s rôznymi ochoreniami. Najčastejsie som pomáhala ľuďom  s "porázkou",  ktorá patrí k druhej najčastejsej príčine úmrtia v Európe. Následky choroby sú zdrvujúce a fatálne.

Napriek tejto skutočnosti som mohla vidieť, ze chorobou sa zivot nekončí a aj napriek ťazkým dôsledkom sa dá prekonať beznádej z choroby. Cieľom mojej práce je poukázať na neoddeliteľnú súčasť liečby, ktorou je rehabilitácia, ktorá sa stáva súčasťou  kazdodenného zivota a dodáva kazdým dňom silu a odvahu bojovať proti chorobe.

" Kazdý deň je malým zivotom. "

                                                                                                 Schopenhauer

V tejto práci by som sa chcela zamerať a pozdvihnúť ciele rehabilitácie ako aj úlohu fyzioterapeuta, ktorý sa stáva súčasťou pacientovho zivota a pomáha  mu vrátiť sa späť do zivota. Pomocou, ochotou, trpezlivosťou a dodávaním sily a odvahy pacientom s touto chorobou sa stáva nielen učiteľom ale aj priateľom.

Prácu by som chcela venovať vsetkým pacientom bojujúcim s NCMP aby nasli silu a vďaka rehabilitácií nestrácali nádej a chuť bojovať.


Súhrn

Náhle cievne mozgové príhody sú najčastejsím neurologickým ochorením postihujúcim CNS. [14] Ochorenie vzniká na základe ischémie alebo hemorágie, kedy dochádza k lokálnemu poskodeniu v mozgu. Mozog je najdôlezitejsím orgánom človeka, ktorý riadi funkciu ostatných orgánov a jeho zlyhanie má za následok znízenie kvality zivota. Postihuje bez rozdielu rôzne vekové skupiny. Pre jej rýchly a náhly spád je veľmi dôlezité včasné rozpoznanie a zahájenie skorej liečby, čím predídeme zmierneniu následkov.

Cieľom rehabilitačného procesu je zabrániť, či zmierniť vznik sekundárnych následkov, zachovať, prípadne zlepsiť v čo maximálnej moznej miere telesné, dusevné a sociálne funkcie. Snaziť sa v plnej miere o začlenenie človeka do opätovného zivota pomocou rehabilitačných facilitačných metód, fyzikálnych prostriedkov, vyuzívaním rôznych pomôcok na uľahčenie pri nácviku sebestačnosti bezných denných činností. Za naplnenie cieľa sa povazuje skvalitnenie a pozitívne ovplyvnenie zivota.

Ak chceme dosiahnuť pozitívne výsledky je potrebné myslieť na individualitu kazdého pacienta. Človek je bio - psycho - sociálna jednotka spoločnosti, ktorá má individuálne potreby. Kazdý sme jedinečný, preto aj prístup k pacientom je jedinečný. Treba myslieť nielen na fyzický stav pacienta ale aj na psychický stav, pretoze sa podieľa na celkovom výsledku a zlepsení zdravotného stavu.


OBSAH

ÚVOD......................................................................................................................   8                                                                                                                                 

1. ANATÓMIA CENTRÁLNEJ  NERVOVEJ SÚSTAVY

            1.1 Neurón...................................................................................................    9                      1.2  Prenos informácií..................................................................................            9                      1.3 Synapsa..................................................................................................         9                      1.4 Fyziológia pohybu.................................................................................    10

            1.5 Kortikospinálna dráha...........................................................................      10        1.6  Cievne zásobenie mozgu......................................................................    10                                                                               

                                                                                                                           

2.NÁHLA CIEVNA PRÍHODA

            2.1 Lozisková ischémia mozgu..................................................................        11

               2.1.1 Syndrómy.......................................................................................      12

            2.2 Mozgová hemorágia............................................................................       12

            2.3 Subarchnoideálne krvácanie................................................................        13

            2.3.1  Delenie NCMP podľa časového faktora..........................................       14

3. DELENIE KLINICÉHO PRIEBEHU  NCMP DO STÁDIÍ

            3.1 Chabé stádium......................................................................................      15

            3.2  Spastické stádium................................................................................      15

            3.3 Stádium reziduálnych príznakov..........................................................         18

4. NEUROPSYCHOLOGICKÉ PRIDRUZENÉ PORUCHY...............................      20

        

5. VYSETRENIE PACIENTA S NCMP...............................................................      24

6. DIAGNOSTIKA.................................................................................................    25

7. TERAPIA............................................................................................................    26

8. REHABILITÁCIA

        8.1 Testy vysetrovania  a hodnotenia pacienta................................................       27

        8.2 Zásady  liečby............................................................................................    27

            8.2.1 Polohovanie........................................................................................     26

            8.2.2 Pasívne pohyby...................................................................................    28

            8.2.3 Relaxácia.............................................................................................    28

            8.2.4.Reedukácia motoriky..........................................................................     29

        8.3 Fyzikálna terapia.......................................................................................      29

        8.4 Facilitačné metódy v liečebnej rehabilitácií       ............................................    30

       

KAZUISTIKA 1....................................................................................................      35

KAZUISTIKA 2....................................................................................................      37

ZÁVER.................................................................................................................       40

ZOZNAM POUZITÝCH SKRATIEK.................................................................       41

POUZITÁ LITERATÚRA...................................................................................        42

PRÍLOHY.............................................................................................................      43


Úvod

Náhle cievne príhody sú najčastejsou príčinou hospitalizácie dospelej populácie a majú najvyssiu úmrtnosť zo vsetkých ochorení. Priemerná úmrtnosť NCMP na Slovensku je okolo 100/100 000 obyvateľov. [14] V súčasnosti im patrí 2. miesto spomedzi príčin úmrtnosti. V celosvetovom meradle zomrie na jej následky kazdoročne 15 miliónov ľudí, z toho pre 5,6 milióna sa končí fatálne. [19] Práve nezdravá zivotospráva, zvýsená hladina cholesterolu, či nedostatok pohybu spôsobujú ukladanie tuku do výstelky ciev a ich postupné upchávanie, ktoré môze viesť k zastaveniu prietoku krvi alebo spôsobiť prasknutie cievy v mozgu.

Najbeznejsími príznakmi mozgovej príhody je náhly vznik slabostí alebo stŕpnutí tváre alebo končatín, najčastejsie na jednej strane tela, rečových problémov, porúch videnia na jedno alebo obe oči. [19] Medzi ďalsie sprievodné znaky patrí problematická chôdza, závraty, či silné bolesti hlavy. Skoré rozpoznanie ochorenia zachraňuje kvalitu zivota a zmiernenie postihu.

Následky sa prejavujú v celkovej funkčnej a psychickej stránke osobnosti. Práve rehabilitačná liečba, ktorá pomáha ľudom k pozitívnemu zlepseniu kvality zivota ma motivovala vybrať si túto tému a poukázať nato, ze sa dá s takouto chorobou bojovať. Fyzioterapia je súčasťou dlhodobej liečby, bez ktorej by nebolo mozné uspieť v liečbe. Chcem poukázať, aká je dôlezitá a nenahraditeľná svojimi metódami, kompenzačnými pomôckami uľahčuje pacientom kazdodennú existenciu a dáva im pocit istoty.

Moja práca sa skladá z dvoch celkov, kde popisujem stručné zameranie sa na problematiku z medicínskeho hľadiska a kde som sa snazila spísať priebeh rehabilitačného procesu dvoch pacientov. Vďaka dobrej spolupráci a odhodlaniu pacientov bojovať, sme dosiahli pozitívne výsledky. Cieľom mojej práce bolo poukázať na ďalsiu súčasť zivota pacientov, ktorou sa stala fyzioterapia pre svoju nenahraditeľnú pomoc pri reintegrácií pacienta do zivota, ktorý viedli predtým.

1. Anatómia centrálnej nervovej sústavy

CNS pozostáva z miechy a mozgu. [1] Jej hlavnou úlohou je zaisťovať vzťah medzi organizmom a vonkajsím prostredím, harmonickú súhru jednotlivých funkčných systémov, orgánov v tele. CNS sa vzdy uplatňuje ako celok v rámci celej nervovej sústavy. Nervová sústava sa delí na centrálnu a periférnu, ktorú tvoria nervy na periférii. CNS zabezpečuje koordináciu, reguláciu a integráciu funkcií celého organizmu.[1]

1.1 Neurón

Základnou stavebnou a fyziologickou jednotkou NS je nervová bunka s jej výbezkami.[5] Delí sa na 2 hlavné časti: telo bunky - perikaryon a výbezky zvané nervové vlákna (dendrity a neurit). Dendrity vedú vzruch smerom k bunke a sú hlavou recepčnou oblasťou,  neurit - axón, predstavuje vodivý segment neurónu a je specializovaný pre vedenie vzruchu od bunkového tela do periférie. Má dve funkcie: trofickú - viazanú na vnútro bunky a specifickú - viazanú na bunkovú membránu, (atrofia cieľového orgánu závisí od periférneho kýpťa, čím je kratsí tým skôr vzniká atrofia, schopnosť tvorenia a prenásania vzruchov). Neuróny - senzorické - aferentné vedú informáciu zo zmyslových receptorov do CNS, motorické - eferentné - vedú vzruchy z CNS do výkonného orgánu, asociačné - interneuróny  - dochádza tu k spracovaniu informácií medzi neurónmi.

1.2 Prenos informácií

Kazdá zmena vonkajsieho alebo vnútorného psotredia pôsobiaca na neurón je podnet. [2] Podnet je spracovaný a premení sa na nervový vzruch, teda funkčný prejav činnosti neurónu je vzruch, funkčnou jednotkou nervovej sústavy je reflex. Ide o súhru 5 častí, ktoré tvoria reflexný oblúk. V centrálnom nervstve sa na synapse vzruch z dostredivého vlákna prevedie na odstredivé vlákno a  po eferentnom vlákne sa vzruch síri k výkonnému orgánu efektoru. Úlohou centra je spracovanie informácie.

1.3 Synapsa

Miesto, kde sa elektrický signál mení na chemický. Prenos vzruchu sa deje na presynaptickom zakončení 1 neurónu, kde dochádza k vyplavovaniu mediátora - acetylcholínu - do synaptickej strbiny. Ide o miesto medzi dvoma neurónmi. Mediátor sa naviaze na specifické receptory postsynaptickej membrány 2 neurónu - postsynaptický potenciál. Výsledná informácia je excitačná alebo inhibičná. [8]

1.4 Fyziológia pohybu

Pohyb je reakcia indukovaná primeraným podnetom, ktorý je vyvolaný podrázdením vzrusivých struktúr. [8] Vzrusivé tkanivá zabezpečujú príjem, prenos a spracovanie informácie z vonkajsieho a vnútorného prostredia tela na vstupnej strane do CNS a odpoveď výkonných orgánov na zmyslové podnety na výstupnej strane.

1.5 Kortikospinálna dráha

Ide o centrálnu motorickú dráhu, nazvanú aj dráhou centrálneho motoneurónu. [6] Touto dráhou sa dostáva informácia z centra do výkonného orgánu - motorická platnička - alfa motoneurón. Ide o priame spojenie CNS s výkonným orgánom a jej úlohou je, čo najrýchlejsie vykonanie pohybu - hovoríme aj o pyramídovej dráhe. Táto dráha má za úlohu fungovanie hrubej motoriky. Na rozdiel od extrapyramídovej dráhy, ktorej úlohou nejde o čo najrýchlejsí pohyb ale hlavne o presnosť a koordináciu pohybu. Táto dráha vystupuje z bazálnych ganglií a končí v predných rohoch miechy. [8] Zameriava sa na jemnú motoriku. Preto pacienti pri poskodení centrálneho motoneurónu majú problémy s motorikou.

 

1.6 Cievne zásobenie mozgu

Tkanivo CNS je veľmi náročné na kontinuálnu dodávku kyslíka a zivín. Pri ich poskodení krvnou zrazeninou príslusná oblasť tkaniva CNS spravidla odumiera. Do mozgu je krv privádzaná  z aorty priamo zo srdca. Z nej sa oddeľujú  karotídy. Prebiehajú po strane krku a vstupujú do lebečného priestoru. Z a. subclavia vychádzajú dve aa. vertebralis, ktoré prebiehajú vo vnútri cervikálnej chrbtice, vstupujú na prednú plochu medulla oblongata a tiez do dutiny lebečnej, kde zásobujú predĺzenú miechu, most a väčsinu mozočka a spájajú sa v jednu  a.basilaris. [16] (viď príloha 1)

 

WILLISOV OKRUH - tvoria ho 3 hlavné tepny vedúce do mozgu: dve a.carotis, a a. basilaris. Tvoria na spodine mozgu tepnový okruh. S tohto okruhu vychádzajú potom hlavné artérie encephali (a. cerebri anterior, media, posterior) a skupina spodinových tepien pre kazdú hemisféru zvlásť.                        
2. Náhla cievna mozgová  príhoda

Ide o stav porusenia krvnej cirkulácie v mozgu s následným vznikom loziskového poskodenia. Kedy môzme hovoriť o ischémii - nedokrvení alebo o hemorágii - zakrvácaní. Náhle cievne príhody sa volajú i preto, ze dochádza k ich náhlemu vzniku. [14]

2.1 Lozisková ischémia mozgu

Vzniká oklúziou mozgovej cievy alebo splavu trombom alebo embolom, (viď príloha 7). Dôsledkom je znízenie regionálneho mozgového prietoku, čím vzniká lokálny nedostatok krvi a metabolických substrátov, ktorý spôsobuje čiastočne reverzibilné alebo ireverzibilné neurónové poskodenie - mozgový infarkt. Podstata je vzniknutý nepomer medzi  spotrebou kyslíka a ostatných zivín a moznosť tieto nároky pokryť. Pri úplnom zastavení krvného obehu vzniká malácia.

Najčastejsou príčinou mozgových infarktov je ateroskleróza extrakraniálnych a intrakraniálnych mozgových artérií a embolizácia do srdca.

Faktory vzniku:

-         vaskulárna hypotenzia (prudké znízenie KT, napr. nad ránom, po jedení)

-         hypoperfúzia

-         pri náhlom zvýsení KT ako je rozčúlenie, emočné záchvaty, afekt 

-         kardiocirkulačné poruchy (infarkt)

-         artérioskleróza (zúzenie lúmenu vďaka ukladaniu cholesterolu do cievnych stien -  

-         stuhnutie az strata pruznosti steny)

-         cievne anomálie, spazmy artérií

-         obezita, fajčenie, DM, stresy, nepravidelný spánok, zlá zivotospráva

-         vek, pohlavie, rasa, genetické faktory [4,19,1]

Lokalizácia:  

a) supratentoriálna oblasť

b) infratentoriálna oblasť

Priaznivejsie sú supratentoriálne, ktoré sú lokalizované kortikálne a subkortikálne.

Mozgové infarkty sú dôsledkom  dvoch patologických procesov:

 

Trombóza - predstavuje blokádu artérie mozgu spôsobenú pevnou krvnou zrazeninou - trombom, ktorý vzniká v systéme krvných ciev. Je najčastejsia, vývoj je postupný, objavuje sa, keď je mozgový krvný obeh spomalený.

Embólia - blokáda spôsobená odlúčenou časťou trombu, ktorý vznikol  na určitom mieste, a pomocou krvného prúdu je prenesený do mozgu. Má začiatok veľmi rýchly, nečakaný.

 

2.1.1. Syndrómy

Syndróm arteria cerebri media - najčastejsí typ, zásobuje skoro celú stranu hemisféry, az ľ akútnych cievnych príhod sa lokalizujú do tejto oblasti s výslednou hemiplégoiu kapsulárneho typu, pri postihu v dominantnej hemisfére s fatickými poruchami, pričom hybnosť je výrazne porusená na hornej končatine. Môze ísť o syndróm capsula interna a kôrové syndrómy. Postih mimického svalstva, môze ísť o ľahkú, strednú alebo ťazkú hemiparézu alebo hemiplégiu.[3]

Syndróm arteria cerebri anterior - je pomerne vzácny, ide o ťazký postih kontralaterálnej DK, výrazné poruchy psychiky, rozvíja sa demencia, spolupráca s chorým je veľmi ťazká.

Syndróm arteria cerebri posterior - ide o najzriedkavejsí syndróm, zachovanie centrálneho videnia, porucha priestorovej orientácie, značné zrakové poruchy najmä hemianopsia, ktorá je kontralaterálne k postihnutej hemisfére, pri postihu DH je typická alexia, ak je súčasne postihnutý talamus, zjavuje sa tzv. talamická ruka. (atetotické hyperkinézy, hyperstézia pre vsetky kvality citlivosti), zameriavame sa hlavne na výcvik orientácie v priestore, cielené pohyby a ergoterapiu. [17]

Syndróm arteria basilaris a Syndróm vertebrobasilárnej insuficiencie - pri úplnom uzavretí spodinovej tepny prestáva človek ziť, neúplné uzavretie môze trvať aj niekoľko rokov, upchanie tepny mozgového kmeňa - ide o stav nezlúčiteľný zo zivotom.

2.2  Mozgová hemorágia

Vzniká spontánnou ruptúrov mozgovej cievy, (viď príloha 8). Menej vyskytujúca sa NCMP. Nastáva pri výrone krvi do mozgu z prasknutej tepny a roztriestení mozgového tkaniva. Okrem priameho poskodenia vlastnou hemorágiou  sa uplatňuje hlavne zvýsenie intrakraniálneho tlaku. Krvácanie do mozgu vzniká na základe hypertenznej choroby a vyskytujúcej sa artériosklerózy. Vyskytuje sa hlavne u mladsích ľudí.

 

Faktory:

-         na patologicky zmenenej cieve dochádza ku krvácaniu, najčastejsie v oblasti capsula interna,

-         práve hypertenzia je hlavným dôvodom pri hemorágiách - dochádza k predčasnému starnutiu artérií

-         úrazy hlavy, nádory mozgu

-         poruchy krvnej zrázanlivosti

-         rozčúlenie, fyzická aktivita

Lokalizácia:

a)      typické  hypertenzné intracerebrálne hemoragie

b)      atypické hypertenzné intracerebrálne hemoragie

a)      tvoria  80% vsetkých cerebrálnych hemoragií, miesto vzniku sú bazálne gangliá,   

       talamus a hypotalamus, vznikajú ruptúrov. Objavuje sa  pri rozčúlení, fyzickej  

             námahe a jej zvnik je bleskový. Dochádza k prevaleniu hematómu do komôr, pri

             tomto zakrvácaní hovoríme ako o bleskovej mŕtvici.

b)      nemusia byť  hypertenzné, sú lokalizované najčastejsie vo frontálnom laloku ale i mozgovom kmeni a mozočku,  krvácanie vyskytujúce sa u prevazne mladých ľudí.

2.3 Subarachnoideálne krvácanie

Urgentný klinický stav, spontánne alebo traumatické arteriálne krvácanie do subarachnoideálnych priestorov, príp. do mozgového tkaniva, komorového systému, (viď príloha 9). Ide o extracerebrálne krvácanie. Príčinou býva prasknutie aneuryzmy, ide o veľmi vázny stav končiaci sa smrťou. Vysoká včasná mortalita.

Faktory:

-         rozčúlenie sa, konflikt, strach, namáhavý kaseľ, vek, fajčenie, hereditárne ochorenia

-         tlak pri pôrode, či sportový výkon, silnejsia dávka alkoholu

2.2.2   Delenie podľa časového faktora

Podľa niektorej literatúry sa uvádza päť delení v niektorej literatúre tri delenia. Rozhodla som sa pre tri, ktoré vám predstavujem: [1]

a)      TIA - tranzitórny ischemický atak, prechodná lozisková ischémia mozgu, ide o najľahsiu formu ale najnebezpečnejsiu, do 24 hodín sa môze úplne upraviť, môze ísť o prechodné monoparézy, poruchy reči, zraku. Podľa miesta máme TIA v karotickom a vo vertebrobazilárnom riečisku, (viď príloha 6)

-         dokonalá ischemická príhoda - trvá dlhsie ako 24hodín

-     inkompletne reverzibilná - zostáva malá porucha

b)      RIND - reverzibilný ischemický neurologický deficit - môze sa zlepsovať, trvá 24 hod az 15 dní

c)      PRINT - progresívna forma - hemiparéza sa môze niekoľko dní zhorsovať, az prejde do ireverzibilnej ischemickej príhody

 


3. Delenie klinického priebehu NCMP do stádií

Stádia sa lísia časom vzniku, priebehom, príznakmi. Vo fyzioterapii je dôlezité spoznať v ktorom stádiu sa nachádza pacient, aby sme mu mohli aplikovať, čo najvhodnejsiu terapiu.

NCMP ma 3 stádia:

-         Chabé stádium

-         Spastické stádium

-         Stádium reziduálnych  príznakov

3.1 Chabé stádium

Vzniká hneď po príhode, dochádza k poklesu svalového tonusu, preto sa označuje toto stádium ako chabé. Pacient sa nachádza v akútnej fáze. Pre vzniknutú léziu chýba  kontrola hierarchicky nadriadenými centrami - chýba centrálna inhibícia. Stádium môze trvať týzdne aj mesiace - závisí od rozsahu a lokalizácie lézie.

 

Symptómy charakteristické pre toto stádium:

-         svalový tonus veľmi znízený

-         pacient pripútaný na lôzko

-         pacient sa nemôze sám pohybovať pre chabé končatiny

-         pacient je nesebestačný a odkázaný na iných, býva inkontinentný

-         pasívny pohyb je zachovaný v plnom rozsahu

-         jeho základné funkcie sú redukované

-         jeho stav bdelosti je znízený

3.2 Spastické stádium

Môzeme ho označiť ako stádium začínajúcej sebestačnosti. Spasticita - abnormálne zvýsenie svalového tonusu pri naťahovaní s istou závislosťou od rýchlosti naťahovania.

Príznaky spasticity:

-         patologický hypertonus

-         proprioceptívna hyperreflexia

-         patologická koaktivácia svalov

Patologický hypertonus - rozsah závisí od východiskovej polohy, od rýchlosti vykonávania pohybu, od motorických a senzorických poziadaviek, podľa pacienta, teploty, stresu a strachu alebo zdravia a spokojnosti

Hyperreflexia - zvýsenie proprioceptívnych reflexov

Koaktivácia svalov - hromadné synergie

Spasticita sa objaví az po čase, nie je prítomná od začiatku.

Symptómy  charakteristické pre  toto stádium:

-         objavia sa príznaky spasticity

-         pohyb sa koná iba cez primitívne pohybové vzorce - pre chýbajúcu inhibíciu

-         prítomnosť príznakov z lézie kortikospinálnej dráhy

-         objavia sa patologické reflexy

-         stav bdelosti sa zlepsí

-         celkový stav sa zlepsí

-         pacient je aktívnejsí, samostatnejsí, môze pretrvávať čiastočná inkontinencia

-         typická hemiparetická chôdza

Primitívny pohybový vzorec

-         na hornej končatine sú flečkné pohybové vzorce

-         na dolnej končatine  sú extenčné pohybové vzorce

V tomto stádiu opisujeme typické  postavenie hemiplegika - WERNICKEHO - MANNOVO drzanie tela. [15]

Hlava - naklonená k hemiplegickej strane a otočená k zdravej strane                   HK - lopatka - Add k chrbtici, je kaudalizovaná

RK - Add, IR a mierna  FL

LK - FL, pronácia

Zápästie - palmárna FL, UD

Prsty - FL a Add

Palec - FL a Add

             Trup - EXT

             DK - BK - Add, IR a mierna FL

         KK - EXT, az hyperextenzia

         ČK - plantárna FL a inverzia

         Prsty - FL a Add

-         Patologické synergie u hemiparetika

Flekčné synergie na HK - pri dvihnutí HK 

-         Lopatka  elevuje  a zväčsí sa Add

-         RK - FL, IR a Add sa zväčsí

-         LK - zväčsí sa FL a pronácia

-         Zápästie - palmárna FL a UD

-         Prsty - FL a Add

-         Palec - FL a Add

Extenčné synergie pri  vystretí HK

-         Lopatka - akromion je ťahaný dopredu nadol

-         RK - Add a IR sa zosilnia

-         LK - FL sa zmensí, môze nastať EXT

-         Zápästie - palmárna  FL a UD sa zväčsí

-         Prsty a palec - FL sa trocha zmensí a Add zostane

Flekčné synergie na DK pri zohnutí DK

-         Panva - retrakcia a elevácia sa zväčsí

-         BK - FL, Abd a ER

-         KK - FL   

-         ČK - plantárna FL sa zmensí a inverzia a supinácia sa zväčsí

-         Prsty - FL sa zväčsí

-         Palec - môze sa vyskytnúť EXT

Extenčné synergie pri vystretí DK

-         zosilní sa patologický pohybový vzorec pokojového postavenia

                                 

Patologické reflexy:
a)      sprievodné reakcie
b)      sijové reflexy- asymetrický a symetrický, tonický labirintový  reflex
c)      úchopový   reflex  a pozitívna oporná reakcia                

d)      extenzorový náraz a flekčný únikový reflex

a)      rozumieme pod nimi patologické zvýsenie tonusu spojené so spúsťajúcim činiteľom -  ďalej prebiehajúca spasticita. Rozsah sprievodných reakcií je vyjadrením stupňa spasticity.

      Stupne spasticity určujeme podľa:

- veľkosti odporu proti pohybu

- zvýsenej reflexnej aktivity           

            - rozsahu  koaktivácie svalov

            - rozsahu sprievodných reakcií     

b)      TLR - tonický labirintový reflex - vyskytuje sa vzdy v kombinácií s ATSR a STSR.

c)      úchopový reflex - vyskytuje sa len na HK. Vyskytuje sa  u pacientov s léziami vo frontálnom laloku, s poruchami vedomia a pri apalickom syndróme.

     Prejav: v zápästí  je palmárna FL a UD, zväčsenie FL prstov a Add

                   pozitívna oporná reakcia - výskyt iba na DK. Nachádzame u pacientov 

                  s infarktom mozgu.

     Prejav: zvýsenie EXT v KK, plantárna FL v ČK a FL prstov (pazúrovité postavenie)

d)      extenzorový náraz - celotelové zvýsenie tonusu v oblasti extenzorov

flekčný únikový reflex - v celom tele sa zvýsi flexia [15]

3.3 Stádium reziduálnych príznakov

Toto stádium nedosiahnu vsetci pacienti, niektorí zotrvajú v spastickom stádiu. [13]

Symptómy charakterizujúce toto stádium:

-         úplne sebestační pacienti

-         opäť  pracovne zaradení

-         chodiaci pacienti

-         naučiť sa ziť s malými deficitmi

Reziduálne príznaky:

-         beh - nerytmický, mení sa dĺzka krokov, odvíjania chodidla

-         chôdza - na nerovnom teréne

-         navliekanie  ponoziek

-         činnosť konaná oboma rukami [15]


4. Neuropsychologické pridruzené poruchy

Afázia - vyskytujúca sa u pacientov s postihnutou ľavou hemisférou mozgu s pravostrannou  hemiplégiou  (rečové centrum v ĽH)

Afázia - úplná, čiastočná neschopnosť hovoriť, rozpoznávame celkovo 4 afázie:

a)      Brocova afázia

b)      Wernickeho afázia

c)      Amnestická

d)      Celková

a)      veľmi nesúvislá reč, pri hovorení sa pacient namáha, neúplná stavba vety, sťazené chápanie. Expresívna - chorý rozumie ale sám nedokáze rozprávať, jeho reč je skomolená a nezrozumiteľná. Perceptívna - chorý nevie odpovedať ani nerozumie. V tomto prípade je veľmi ťazká komunikácia.

b)       veľmi plynulá reč, porozumenie reči je obmedzené, vzniká nezrozumiteľná reč

c)       reč je rozvláčna, pacienti rozumejú vsetkému, je porucha pri hľadaní slov

d)      vôbec ziadna reč, vsetky rečové schopnosti sú blokované, pacient nerozumie

Inteligencia nie je poskodená. Pacient nie je postihnutý iba v rečovom vyjadrení ale i v čítaní a písaní, dôlezitá je práca s logopédom.

 

Homonymná hemianopsia - výpadok polovice zorného pola na tej istej strane ako je  paréza     

Agnózia - porucha poznávania (sluch, zrak, dotyk)

Neglekt - pacienti zanedbávajú svoju druhú polovicu tela, ktorá prestala pre nich existovať

V porovnaní s léziami ľavej hemisféry sa tieto príznaky po léziach pravej hemisféry:

-         vyskytujú častejsie

-         trvajú dlhsie

-         sú výraznejsie

Rozlisujeme 3 skupiny príznakov:   

Fenomén zanedbávania  v oblasti:

                                   -  zrakovej explorácie                                                                                         

                                   - sluchovej explorácie

                                   - senzomotorickej explorácie

Zanedbanie reprezentácie:

                                   - vonkajsieho priestoru

                                   - vnútorného priestoru

Apraxia - vyskytuje sa často po léziach ľavej hemisféry

Rozlisujeme  dve formy apraxie: 

                 a) ideomotorickú  apraxiu

                                   b) ideatorickú apraxiu

a)  porucha programovania pohybu (lícovotvárová a končatinová), dodatočne pri tejto apraxii nájdeme parapraxie (jednoducho vykoná iný pohyb), vynecháva časti pohybu, opakuje predchádzajúci pohyb a nevykoná pozadovaný pohyb

b)  niekedy máme pocit ze pacientove naučené schopnosti pouzívania predmetov sa stratili

Poruchy afektivity - vyskytuje sa pri léziach zasahujúcich limbický systém (nutkavý plač a smiech) [15]

 


5. Vysetrenie pacienta s NCMP

Je dôlezité s hľadiska určenia rozsahu poskodenia a stanovenia presne liečby na zlepsenie stavu pacienta. [6] Po vysetrení pacienta  fyioterapeut určí terapeutický postup. Objektívne vysetrenie pacienta s NCMP rozdeľujeme na:

a)      celkové

b)      lokálne

Celkové objektívne vysetrenie

Hodnotíme celkovú aspexiu, stav vedomia (kvalitatívne a kvantitatívne poruchy), polohu tela - aktívna, pasívna alebo vynútená, reč - popísem fatické poruchy, vývin, vzrast a stav výzivy, kozu, zmeriam KT, pulz ,telesnú teplotu, výsku, hmotnosť.

Lokálne objektívne vysetrenie

Vysetrujem postihnutú HK a DK - postavenie a vzhľad, tonus (normotonus, hypertonus, hypotonus), turgor (zvýsený, znízený, primeraný), pasívnu a aktívnu pohyblivosť, (najprv zhodnotím HK, potom DK), citlivosť - povrchovú (taktilná, termická, algická) a hlbokú (polohocit, pohybocit), taxiu, diadokokinézy, slachovookosticové reflexy, pyramídové javy.

Výbavnosť reflexov zisťujem neurologickým kladivkom. Slachovookosticové reflexy sa menia podľa zmien svalového tonusu - v akútnom stádiu je hyporeflexia a postupom do chronického stádia sa zvysuje. Pri vysetrení hodnotíme postoj, či ustojí sám, stabilizáciu postoja, či stojí s pomôckou. Stabilizáciu postoja hodnotíme pomocou Rombergových 3 postojov.

        I.        sírka postoja na sírku panvy, otvorené oči, vzpriamená hlava

     II.        spolu nohy - úzka báza, otvorené oči, vzpriamená hlava

   III.        úzka báza, zatvorené oči ,vzpriamená hlava

Pozitívny Romberg sa hodnotí ako pád dozadu, do strán sa hodnotia titubácie. Posledným bodom vysetrovania je chôdza. Vsímam si, či pacient sám ustojí, ako zaťazuje postihnutú DK, typ chôdze, dĺzku kroku, rýchlosť, vsímam si fázu odvíjania a nasľapovania chodidla od podlozky, súhyby končatín, samostatnosť pacienta s kompenzačnou pomôckou alebo bez nej.

Najčastejsí typ chôdze pri NCMP je hemiparetická chôdza, kedy pacient vyuzíva synergie - neadekvátne pohyby celého tela. Na paretickej DK prevláda extenčná spasticita, kedy dochádza ku skráteniu, pacient  nedokáze správne flektovať pri fáze kroku BK a KK, preto si pomáha trupovým svalstvom elevovaním panvy, posúva dopredu plantu po vonkajsej strane, pričom DK opisuje pri kročnej fáze vonkajsí oblúk. Hovoríme o cirkumdukčnom mechanizme, (viď príloha 2)

 

Klinické príznaky pacientov pri centrálnej paréze:

-         zvýsené reflexy , sľachová hyperreflexia

-         znízenie svalovej sily

-         patologické reflexy

-         zvýsený svalový tonus v zmysle spasticity

-         zánikové pyramídové javy


6. Diagnostika

Kazdý pacient pri podozrení na NCMP má byť hospitalizovaný a  podrobený laboratórnym vysetreniam a vysetreniam pomocou zobrazovacích metód, s cieľom určiť  rýchlo a presne diagnózu a následne včasne zahájiť liečbu. Po prijatí pacienta je nevyhnutné  získanie údajov z anamnézy, ktoré napovedajú o moznej príčine, kedy a za akých okolností vzniklo ochorenie. [14] Rýchla a správna diagnostika podporuje aj liečbu, čím sa znizuje riziko mortality, trvalého poskodenia mozgu a zvysuje sa perspektíva na skoré uzdravenie pacienta. Kľúčovým vysetrením je vysetrenie počítačovej tomografie, ktorá diferencuje mozgový infarkt od  mozgovej hemorágie, k významným vysetreniam patrí interné a očné vysetrenie, MR mozgu, USG karotických tepien a ďalsie vysetrenia potrebné na stanovenie presnej diagnózy.[1]


7. Terapia

Najlepsou liečbou NCMP je včasná medikamentózna rekanalizácia, [1] akútna liečba na intenzívnych cerebrálnych jednotkách. [14] Voľba chirurgickej alebo konzervatívnej terapie závisí od lokalizácie, rozsahu poskodenia, od včasnej diagnostiky a od typu poskodenia. Terapia má jeden cieľ, dosiahnuť návrat alebo udrzanie pacienta na úrovni nevyhnutnej pre vlastnú realizáciu. Pri následnej starostlivosti je nevyhnutná dlhodobá rehabilitácia, sociálna a prípadne geriatrická starostlivosť. Efektívna terapia znizuje rozvoj sekundárnych komplikácií.


8. Rehabilitácia

Po prekonaní NCMP má najväčsí vplyv na kvalitu zivota pacienta rehabilitácia. [13] Celkový výsledok závisí nielen od spolupráce tímu zdravotníckych pracovníkov ale aj od pacienta. Jeho prístup, motivácia a vzájomná spolupráca okolia ovplyvňuje efektivitu rehabilitácie. Cieľom je dosiahnutie maximálneho stupňa fyzickej a psychickej sebestačnosti. Pohybová liečba je tým najúčinnejsím prostriedkom  na zlepsenie pohybovej funkcie a redukciu spasticity. Prioritou je dlhodobá rehabilitácia ako súčasť  kazdodenného zivota. Liečba sa nezameriava len na poskodené motorické funkcie, ale na vsetky aspekty strát, ktoré človek utrpel. Dôlezitá súčasť liečby je ergoterapia a práca s logopédom. Vhodne orientovaná terapia má byť určená v rámci mozností človeka. Na vyhotovenie rehabilitačného plánu je potrebné fyzioterapeutické vysetrenie, pri ktorom zistíme rozsah funkčnej poruchy, následne sa zameriame na jej mozné odstránenie alebo zmiernenie pomocou stanovenia cieľu a  zvolením správnej metodiky podľa  aktuálneho stavu pacienta.

8.1 Testy vysetrovania a hodnotenia  pacienta po NCMP

Testy predstavujú základ pre úspesnú rehabilitáciu tým, ze nám umozňujú určiť stupeň poruchy. Posudzujeme nimi stupeň motorickej, senzitívnej a senzorickej poruchy pacienta. Testovanie sa pouzíva na porovnávanie výsledkov pri jednotlivých metódach a účinnosti liečby. Medzi často pouzívané testy na determináciu stupňa aktivity sa pouzíva test FIM (funkcional Independence measure), Bartelov index a test ADL (activity of daily living). [2] Sledujú stupeň obmedzenia v bezných denných činnostiach, (viď príloha 3, 4, 5)

8.2 Zásady liečby

Ak chceme dosiahnuť dobré výsledky musí byť liečba včasná, intenzívna a opakovaná. [12] Cieľom je dosiahnutie funkčnej sebestačnosti pravidelným cvičením, od jednoduchých cvikov k zlozitejsím. Podstata je vybrať také činnosti, ktoré pacientovi umoznia rozvoj smerom k vyssej funkčnej úrovni.

8.2.1 Polohovanie

Najdôlezitejsia zásada celej rehabilitačnej liečby je správne polohovanie. Predovsetkým v akútnej fáze cievnej mozgovej príhody. Polohovanie sa musí v pravidelných 2 - 3 odinách meniť.

 Polohovanie podľa Bobathovej konceptu robíme v 3 základných polohách:

-         na chrbte

-         na zdravej strane

-         na chorej strane

Hlavné ciele správneho polohovania sú:

-         prevencia kontraktúr, dekubitov a bronchopneumonii

-         zlepsenie obehovej cirkulácie, celkovej pohyblivosti končatín  

-         redukcia spasticity [13]

 

Polohovanie na chrbte

Slúzi na vseobecné uvoľnenie a  uľahčenie dýchania, pacienta ukladáme do tejto polohy v akútnej fáze. Pri zanedbaní môze táto poloha vyvolať spasticitu. Pacientova hlava je ľahko podlozená vankúsom a otočená smerom k postihnutej strane. Pod paretickú  HK podkladám vankús na dosiahnutie protrakcie. RK je v miernej flexii, ľahkej  extrarotácií a miernej abdukcii, LK v miernej extenzii, predlaktie v supinácii, ZK v dorziflexii (základné postavenie),  prsty v abdukcii a extenzii. Pri polohovaní DK vypodlozím panvu a stehno, čím zabránim v BK extrarotácii a addukcii, v BK stredné  postavenie, KK vypodlozené v semiflexii, ČK v pravom uhle - zaistím opretím celej stupaje nohy o debničku. V prípade provokovania spasticity  m.triceps surae nechám neopreté, venčeky pod päty.

Polohovanie na zdravej strane

Pacient lezí na zdravom boku natočený viac na brucho. Poloha na bruchu udrzuje BK a KK na zdravej strane natiahnuté. Táto poloha posilňuje antispastický vzorec. [13] Extenziu HK a flexiu DK na postihnutej strane. Hlava je otočená k nepostihnutej strane, podlozená tak, aby bola krčná chrbtica v osi tela. Zdravá HK je pod hlavou a zdravá DK je v extenzii v osi s trupom. Postihnutá HK je polozená na vankúsi pred telom, v RK je flexia,  extrarotácia, LK extenzia, predlaktie supinácia, ZK dorziflexia, extenzia a abdukcia prstov. Postihnutá DK je flektovaná v BK, KK sú vypodlozené vankúsom.

 Polohovanie na chorej strane

K polohovaniu na chorej strane pristupujeme ak vznikajú dekubity. Pacient lezí na postihnutej strane natočený viac na chrbát, kde sa opiera o prilozený vankús.

Postihnutá HK je vytiahnutá pred telom, pričom  má tvoriť  pravý uhol s telom. RK je v extrarotácii, LK v  extenzii, predlaktie supinácii, ZK v dorziflexii. Dôlezitá je protrakcia lopatky. Prsty sú abdukované  a extendované. Paretická DK je povytiahnutá z BK, BK je v základom postavení, KK je  miernej flexii, zdravá DK je vo flexii. Výhodou tejto polohy je extenzia paretickej strany, pôsobí pozitívne, antispasticky a tiez stimuláciou paretickej strany tlakom vlastného tela.

K pacientovi pristupujeme vzdy z postihnutej strany. Tým podporujeme uvedomovanie si pacienta jeho postihnutej strany. [12] Prevenciou je aj prispôsobenie prostredia a zariadenia pri beznej komunikácií pacienta s okolím, prístup členov rodiny, zdravotného personálu z postihnutej strany. Verbálna komunikácia podporuje  jeho zmyslovú stimuláciu.

8.2.2. Pasívne pohyby

 Pouzívanie pasívnych pohybov  robíme čo najskôr, od 2 -3 dňa pokiaľ to dovoľuje zdravotný stav pacienta. [7] Pohyby vykonávame vo vsetkých kĺboch a vsetkými smermi na udrzanie proprioceptívnej signalizácie. Pomáhajú nám udrzať plný rozsah pohyblivosti, bránia skráteniu svalov, zamedzujú  vzniku kontraktúr a spazmov. Pohyby robíme pomaly a setrne v plnom rozsahu. Zameriavame sa hlavne na pohyby obmedzené spasticitou. Najväčsiu pozornosť uz od začiatku sústredíme na RK. Cvičíme niekoľkokrát denne. Pasívne pohyby robíme vo vsetkých stádiách reedukácie hybnosti u hemiparetikov. V akútnom stádiu sa zameriavame na udrzanie kĺbovej pohyblivosti a v stádiu subchronickom a chornickom pre uvoľnenie spasticity a zväčsenie kĺbového rozsahu. Tieto aktivity majú za cieľ udrzať rozsah pohyblivosti v kĺboch a zároveň proprioceptívne stimulovať z periférie pohybové centrá, aby bol organizmus čo najlepsie pripravený na budúce pohybové aktivity .

Smer vývoja kontrolovaného pohybu je od proximálneho k distálnemu. Vsetky pohyby by mali nasledovať podľa vývojového stupňa:  pasívny pohyb, pasívny pohyb s uvedomovaním, aktívny asistovaný, aktívny a aktívny rezistovaný pohyb. Ihneď ako nám to stav pacienta dovoľuje,  nasleduje vertikalizácia do sedu, stoja. Medzi prioritu liečby patrí včasná mobilizácia, ktorá urýchľuje rehabilitačný proces.

8.2.3.Relaxácia

Veľmi dôlezitá  zlozka pri reedukácii hybnosti hemiparetika. S relaxáciou začíname vtedy, keď je chorý schopný vnímať slovo a rozumieť význam. Pri pasívnych cvikoch sa vyzadujeme úplne  svalové a psychické uvoľnenie. Pri aktívnych cvičeniach dávame dlhsie prestávky medzi jednotlivými pohybmi.

V stádiu spasticity pacient nedokáze sám uvoľniť spastický sval, preto vyuzívame postupy,  ktoré relaxáciu uľahčujú (stimulovanie antagonistov spastických svalov  pomocou kefky, poklepávaním, stipkaním). [3] Podstatou relaxácie je aby si pacient uvedomil rozdiel medzi  spastickým a uvoľneným svalom.

8.2.4 Reedukácia motoriky

Začíname s nácvikom prevaľovania trupu na posteli na strany, čím dochádza k posilňovaniu trupového svalstva a postupnému upevneniu rovnováznych a vzpriamených  reakcií. Dôlezitá je dýchacia gymnastika na nácvik dýchacích pohybov na postihnutej strane hrudníka. [7] Postupne pridávame nácvik sedu, stoja, chôdze na zlepsenie proprioceptívnej signálizácie. Pri zdokonalení pohybových hybností sa vyuzívajú facilitačné techniky. Pre nácvik správne vykonaného pohybu je dôlezité správne nastavenie tela a koordinácia trupového svalstva so svalmi končatín. Pri hemiparéze je najzávaznejsím problémom patologické svalové napätie s patologickou koordináciou.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje rehabilitácia HK,  ktorá býva postihnutá vo väčsine prípadov. Prevenciou proti bolestivému RK je predovsetkým ramenný záves na odľahčenie ramena. Ruka je najdôlezitejsím nástrojom  pri vstupe človeka do interakcie  s okolím, preto sa kladie dôraz na prevenciu, liečbu a obnovu funkcie ruky, ktorú dosiahneme len intenzívnym tréningom. [15] Terapia, ktorá sa osvedčila pri nácviku  pohybov potrebných k samoobsluhe a obnove jemnej motoriky ruky sa nazýva ergoterapia. Terapia, ktorá svojimi metódami a prostriedkami pozitívne ovplyvňuje zotavovaciu fázu reedukácie motoriky a analgetickým, antispastickým pôsobením uľahčuje liečbu pacientom sa nazýva fyzikálna terapia.

8.3 Fyzikálna terapia

Pri liečbe NCMP vyuzívame ako doplnkovú terapiu. Cieľom fyzikálnej terapie je mechanickými, termickými a elektrickými impulzmi dosiahnuť zlepsenie porusených telesných funkcií.

Fyzikálna terapia vyuzíva mnohé so svojich metód, ja som si vybrala len niektoré. Ako prvú spomeniem impulzoterapiu, pouzíva sa na elektrostimuláciu agonistov a antagonistov, s cieľom upraviť narusenú recipročnú súhru postihnutých svalových skupín. Funkčná elektrická stimulácia (FES), je ďalsia metóda vyuzívajúca elektrický stimul, ktorý podrázdením periférneho nervu vyvolá sťah ochrnutého svalu. Najčastejsie sa vyuzíva stimulácia  n. peroneus počas svihovej fázy kroku. [3] Impulzy spúsťa  najčastejsie  pätný spínač na konci stojnej fáze a behom svihovej fázy nohy. Na redukciu spasticity sa pouzíva pôsobenie tepla a chladu. Podobné účinky má aj ultrazvuk podávaný väčsinou pacientom na paravertebrálne svaly.

K významným podporným metodikám patrí aj pouzívanie ortéz a dláh na prevenciu  prípadne korekciu uz vzniknutých kontraktúr a deformít. Na zlepsenie motorickej reedukácie a stability sa pouzíva G- aparát, rôzne typy chodúliek, vozíky, paličky, nemecké a francúzske barle a ďalsie pomôcky upravené pre kazdodenný pohyb. Z fyzikálnej terapie sa uplatňuje veľmi často aj bioptrónova lampa, ktorá svojím biostimulačným účinkom je jedna z najúčinnejsích metód pri liečbe dekubitov.

8.4 Facilitačné metódy v liečebnej rehabilitácii

Sú to metódy, z ktorých sú mnohé pomenované podľa autorov. Ich spoločným znakom je reflexné pôsobenie, ktoré vedie k facilitácii vôľovej hybnosti a súčasne k inhibícii spasticity. Bolo vypracovaných niekoľko rehabilitačných metód, uvediem a stručne popísem aspoň niektoré z nich.

Metóda M. Roodovej

Vychádza z toho, ze povrchové svaly sú v trvalej kontrakcii, obmedzujú pohyb a inhibujú normálne stabilizačné vzorce. Preto musíme  facilitovať stabilizátory, čím sa uvoľnia  povrchové svaly. Opakované  kontrakcie  bez odporu inhibujú sval, ktorý sa kontrahuje a facilitujú jeho antagonistu.

Veľký dôraz sa kladie na podnety receptorov zraku, sluchu, čuchu a hmatu. Prínosom jej metódy je vyuzívanie stimulácie. Stimulačné prvky - kefovanie, stipkanie, nádych, výdych, reč a pod. [2, 10]     

Metóda podľa Faya

Vychádza z poznatku osvojenia si hrubých pohybov. Pre výcvik pacienta  je treba vyuziť jeho zachované reflexy. Reflexnú odpoveď vyuzíva na podporu svalstva, inhibíciu antagonistov a pre koordináciu svalového napätia. Výsledný efekt je zlepsenie pohybovej koordinácie. Dôlezitým princípom je vyuzívanie primitívnych reflexov, pasívnych pohybov v kĺbe, zrakových a sluchových podnetov, taktilných podnetov a vyuzívanie povrchových úprav cvičebnej plochy.

Metóda Brunstrommovej

Zameriava sa na celý prejav  HK a DK vo flekčnej a extenčnej synergii. Tieto synergie pouzíva na reflexné facilitačné postupy zároveň s pohybmi zdravých končatín a hlbokými sijovými reflexami. Táto metodika vyuzíva odporové izometrické a izotonické cvičenie. Brunstrommová delí návrat motoriky do 6 stádií. [2]

Metóda podľa V. Vojtu

Základ svojej reflexnej lokomócie podkladá Vojta globálne vzorce, ktoré sú dané geneticky a určitou stimuláciou sa môzu zaradiť do vôľovej motoriky. [18] Správny pohybový vzorec  má základné zlozky:

-         automatické riadenie polohy tela tj. udrzanie postury

-         vzpriamenie, dané pre určitú polohu

-         schopnosť prenosu ťaziska a fázicky pohyb

Tento pohybový vzorec prebieha vzdy ako celok.. Podstata je aktivácia celého koordinačného komplexu. Náročná je najmä na presnosť zo strany fyzioterapeuta. Facilitácia koordinovaných pohybov spočíva v reflexnom vybavení geneticky zakódovaných vzorov manuálnym tlakom na určité vybavovacie zóny. Aktiváciou spúsťovej zóny vyvolám odpoveď celého komplexu. Predpokladom sú neposkodené periférne výkonné orgány. Centrum tejto motoriky je limbický systém. Metóda je pri rehabilitácii pacientov po  NCMP doplnková .  Nevyzaduje  spoluprácu pacienta.

Metóda podľa Bobathovej

Ide o jednu z najprepracovanejsích metód. Nezahŕňa len cvičenie, ale ide aj o komplexnú starostlivosť o pacienta, ako má k nemu pristupovať osetrovateľský personál, ako aj rodinný príslusníci. [12] Vychádza z 3 základných predpokladov:

-         porucha motoriky - je spôsobená uvoľnením, alebo nedokonalým tlmením vývojovo nizsích tonických reflexov, ktoré sa uvoľnia spod kontroly nadriadených motorických centier, čím sa znemozňuje uplatnenie vyssích posturálnych reakcií nevyhnutých pre vôľový pohyb a motorickú zručnosť

-         kľúčom k ovplyvneniu celkového prejavu motoriky je posturálny systém

-         Vodná proprioceptívna aferentácia dokáze pozitívne ovplyvniť centrálne riadenie motoriky tým, ze umozní cestu normálnemu toku vzruchov centrálnym motoneurónom.

Za hlavný prejav hemiparézy pokladá spasticitu, ktorá bráni vôľovej hybnosti buď úplne alebo čiastočne. [10] Dôlezité je zabrániť syndrómu neglektu, preto veľmi presadzuje, aby vsetky vonkajsie podnety sli pacientovi z poskodenej strany. Záťaz pacienta sa má obmedziť, aby nenarastala spasticita. Metóda je náročná na pacienta, ktorý musí spolupracovať s terapeutom. Ide tu o sústavné uvádzanie pohybových segmentov do ziadanej polohy jemným postrkovaním, chvením, potriasaním, pri súčasnej fixácií segmentov v inhibičnom vzorci. Cieľ liečby je získanie kontroly nad spastickými vzorcami. Inhibičnými polohami.

Najdôlezitejsie inhibičné polohy:

-         Flexia hlavy - inhibuje hyperaktivitu extenzorov trupu a HK, účinok na DK je opačný

-         Extenzia hlavy - facilituje  extenziu ostatných častí tela

-         Ruka za chrbát - inhibuje flekčnú spasticitu HK

-         Extrarotácia pleca - inhibuje flexiu HK

-         Sikmá extenzia pleca dozadu - inhibuje flexiu krku, ramien a rúk

-         Abdukcia pleca - inhibuje hyperabdukciu stehna

-         Elevácia pleca - facilituje extenziu trupu a bedier

-         Lateroflexia trupu - facilituje flexiu kontra - laterálneho bedra

-         Flexia a abdukcia bedra - facilituje flexory trupu

-         Extenzia prstov nohy - inhibuje spasticity extenzorov DK a facilituje flexory trupu

-         Extenzia hrudnej chrbtice - inhibuje flexiu bedier a flexorovú synergiu pliec

-         Tlak dlaňou na sternum - facilituje flexiu trupu

-         Zaťazenie koreňa dlane - facilituje extenziu HK

Navodenie viacerých normálnych selektívnych pohybových vzorcov, automaticky a vôľovo zlepsujeme koordináciu postihnutej strany. K ďalsím úlohám konceptu patrí zabránenie bolestiam a sekundárnym poskodeniam, zabezpečiť optimálne podmienky pre rozvoj senzomotoriky postihnutej strany. Zvýsenie samostatnosti a istoty v aktivitách kazdodenného zivota.

 

Metóda podľa Kabata  

Kabatova metodika - proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia (PNF). Základom metodiky sú veľké pohybové stereotypy vykonávané počas presne odstupňovaného odporu a načasovania. Vyuzíva pohyb vedený v diagonálach so súčasnou rotáciou, pri ktorej sa vyuzíva maximálne pretiahnutie svalu a predpokladá sa iradiácia zo silnejsích synergistov na slabsie.

Diagonály si predstavujeme ako priamky tvoriace kríz prechádzajúci pri HK cez plecový kĺb a pri DK cez bedrový kĺb, ktorý je pootočený o 45°.

Máme I. a II. diagonálu. Pohybový vzorec uskutočnený v diagonálach na horné a dolné postavenie,  kazdé z nich môze byť flekčné alebo extenčné. V kazdom prípade sa zapájajú iné svalové skupiny, a preto označujeme realizovaný pohyb začiatočným a konečným postavením končatiny. [10] Vzdy ide o začiatok, smer a ukončenie pozadovaného pohybu. Umiestenie končatiny do východiskovej polohy realizujeme od proximálnych častí, pričom začíname od akrálnych časti rotáciou, na ktorý plynule naviazeme zvysok pohybu. Svaly, ktoré sú vo východiskovom postavení najviac natiahnuté, sú aj najviac facilitované a potom robia pohyb (alebo sa oň pokúsajú) proti maximálnemu odporu, ktorý este prekonajú. Kazdý pohyb ma hlavnú svalovú zlozku. Pohyby začínajú akrálne, pokračujú ku koreňu končatiny az k trupu. Kazdá má dve krajné postavenia: koreňové kĺby vo flexii - flekčný vzorec, koreňové kĺby  v extenzii - extenčný vzorec. Sled pohybov v pohybovom vzorci je označovaný ako "timing", sled pohybov so zameraním na posilnenie oslabenej svalovej skupiny alebo na zvýsenie obmedzeného rozsahu pohybu je označovaný ako "timing for emphasis".

U kazdého pohybového vzorca sa začína rotáciou, ktorá musí byť dokončená skôr nez flexia (extenzia), abdukcia (addukcia) atď. Postupuje sa od distálnych kĺbov k proximálnym.

 Stavebné prvky sú: pohybové vzory, proprioceptívna stimulácia s výrazným pretiahnutím cvičenej  časti, posilňovanie oslabených svalov silnejsími svalmi, maximálny odpor, kontakt terapeuta, tlak, ťah a presné načasovanie priebehu cviku. [10]

 

Facilitačné prvky:

-         Rytmická stabilizácia - dochádza k izometrickej kontrakcii agonistov a antagonistov, pracujúcich oboch smeroch tej istej diagonály

-         Pomalé striedanie - realizujem pohyb oboma smermi v 1 diagonále

-         Výdrz so striedaním - na konci pohybovej exkurzie  pokračuje pacient v tlaku rovnakým smerom proti odporu terapeuta

-         pretočenie z chrbta

-         kombinácia

Relaxačné prvky:

-         postizometrická relaxácia

-         postizotonická relaxácia

-         pomalé striedanie

-         pomalé striedanie s výdrzou

-         iradiácia [10]

 


9. Kazuistiky

 

Kazuistika 1

Meno:                         X.Y.

Narodený:                  18.5.1952

Bydlisko:                    Bratislava

Klinická diagnóza:     Lozisková ischémia mozgu  ľavej hemisféry s pravostrannou hemiplégiou a expresívnou afáziou.

Dátum vysetrenia:      8.1.2008

Anamnéza

Terajsie ochorenie: päťdesiatpäťročný pacient doobeda dňa 22.12.2007 pocítil náhli vznik nevoľnosti spojený s hučaním v usiach, stŕpnutím a slabosťou pravej končatiny. Bol prijatý na NK FN pre NCMP s loziskovou ischémiou mozgu ľavej hemisféry s pravostrannou hemiplégoiu, centrálnou léziou v pravo n. VII a n. XII, expresívnou afáziou. Pacient bol prelozený na RHB oddelenie.

Rodinná anamnéza: matka zomrela na Ca prsníka

Osobná anamnéza: prekonal bezné ochorenia , v minulosti operovaný na slepé črevo, opakované zlomeniny pravého zápästia, od r.2002 liečený na art. hypertenziu

Sociálna anamnéza: dvakrát rozvedený, 3 deti, býva so synom z druhého manzelstva v rodinnom dome

Pracovná anamnéza: pracuje ako daňový kontrolór

Alergia: nie je

Abuzus: fajčenie, alkohol občas

Objektívne vysetrenie

KT: 150/90, pulz: 82/min, výska 177cm, váha 80kg

Pacient pri vedomí, spolupracuje, orientovaný v priestore a čase, poloha tela pasívna, pacient je leziaci, expresívna afázia, eupnoe, konstitúcia pacienta normostenická, výziva primeraná, koza bez nálezov, DK bez opuchov, zabandázované elastickým obväzom, vitálne funkcie sú v norme.

Lokalizované vysetrenie:

Horné končatiny:

ĽHK: pasívna a aktívna pohyblivosť je zachovaná v plnom rozsahu vo vsetkých kĺboch vsetkými smermi a vo vsetkých rovinách

PHK: pasívne  polozená vedľa tela, vypodlozená vankúsom, RK je v miernej Abd, LK je v semilfexii a predlakie je pronácii s extendovanými prstami, hypotonus, turgor primeraný, pasívna pohyblivosť vo vsetkých kĺboch a vsetkými smermi zachovaná v plnom rozsahu, nevykoná ziaden aktívny pohyb vzhľadom na plégiu, stádium motorickej obnovy - 1

Dolné končatiny

ĽDK: pasívna a aktívna pohyblivosť je zachovaná vo vsetkých kĺboch vsetkými smermi v plnom rozsahu

PDK: poloha pasívna, extrarotačné postavenie v BK, semiflexia v KK, ČK v plantárnej flexii, celé predkolenie zabandázovane elastickým obväzom, mierny hypertonus, turgor primeraný, pasívna pohyblivosť zachovaná v plnom rozsahu vo vsetkých kĺboch vsetkými smermi, aktívny pohyb len naznačený do flexie v KK, pri asistencii prítomná aktivita pri flexii a extenzii v KK, v ČK je pohyb naznačený, pohyb prstov neprítomný, stádium motorickej obnovy - 2

Taxia: vľavo cieli správne, vpravo nedocieli, nevykoná pre znízenú svalovú silu

Citlivosť: pre vsetky kvality zachovaná

Lokomócia: pacient sa dokáze  sám obracať na posteli z oboch strán, len s dopomocou osetrovateľského personálu sa dokáze posadiť, nedokáze sám sedieť ani stáť

Sebestačnosť: pacient je nesebestačný

Cieľ fyzioterapie: dosiahnuť, čo najvyssiu moznú úroveň sebestačnosti, nácvikom bezných denných aktivít, reedukáciu motorických funkcií a zabezpečiť, čo v najväčsej miere reintegráciu do spoločnosti

Rehabilitačný plán:

-          zamedziť rozvoju spasticity

-          prevencia proti dekubitom, kontraktúrram

-          pasívne cvičenie s uvedomovaním a aktívne asistované pre pravostranné končatiny

-          nácvik sebestačnosti a jej postupné zvysovanie úrovne

-          zlepsenie svalovej sily

-          cvičenie s vyuzitím PNF

-          cvičenie podľa Bobathovej (reedukácia posadzovania sa, postavovania sa, chôdze)

-          stabilizačný a balančný  výcvik v sede a v stoji

-          nácvik chôdze

Priebeh fyzioterapie: Prvý deň pacientovej hospitalizácie som sa zoznámila s pacientom a vysvetlila som mu priebeh vysetrenia, následne som ho oboznámila s moznou terapiou. Stanovila som kazdodenný rehabilitačný program. Cvičebná jednotka trvala priblizne  30 min podľa stavu pacienta, cvičili sme spolu dvojfázovo. Pacientovi sa cvičilo ráno lepsie ako poobede. Zakazdým som sa snazila na začiatku pacienta z relaxovať. Začínali sme dýchacou gymnastikou a postupne som vyuzívala  metódy, ktoré som popísala v teoretickej časti. Snazila som sa predísť u pacienta neglekt syndrómu, preto som ho naučila pomáhať si zdravou rukou a cvičiť viackrát denne aj samostatne. Po kazdom cvičení som pacienta antispasticky napolohovala. Do kazdodenného programu som sa snazila zapojiť aj logopedické cvičenia na zlepsenie artikulácie. Pacient bol veľmi chápavý, dobre spolupracoval a bol iniciatívny. Dosiahli sme spolu veľmi dobré výsledky, výrazné zlepsenie celkovej motoriky a sebestačnosti. Posledný deň rehabilitácie 29.1.2008 som spravila kontrolné vysetrenie a vytvorila nový program spolu s pacientom, ako má pokračovať v liečbe aby sme splnili cieľ, ktorý sme si stanovili na začiatku terapie. 

 

Kazuistika 2

Meno:                         Z.X.

Narodený:                   6.9.1948

Bydlisko:                    Sereď

Klinická diagnóza:     Loziková ischémia mozgu pravej hemisféry s ľavostrannou hemiparézou

Dátum vysetrenia:     4.2.2008

Anamnéza

Terajsie ochorenie: 59 ročný pacient bol dovezený  RZP dňa 28.1.2008 do FN na centrálny príjem. Pacient sa chcel ísť umyť do kúpeľne, zostalo mu zle, náhle spadol. Pamätá si na okolnosti. Bol prijatý na neurologické oddelenie, po CT a ďalsích  vysetreniach mu bola zistená ischemická NCMP s loziskom mozgu pravej hemisféry s ľavostrannou hemiparézou, centrálnou léziou n VII a n. XII vľavo, pre uroinfekt berie antibiotickú liečbu od 1.2.2008

Rodinná anamnéza: manzelka trpí reumatickým ochorením, otec zomrel na IM

Osobná anamnéza: 25r. trpí chronickou bronchititídou, novozistená art. hypertenzia, hereditárna tromboflebitída, prekonal bezné úrazy, ochorenia, zlomeniny

Sociálna anamnéza: ozenení, jedno dieťa, zije s manzelkou v paneláku

Pracovná anamnéza: pracoval v zahraničí ako osetrovateľ

Alergia: roztoče, prach, chlad, tropické ovocie, múka, zyrtec

Abuzus: 4 kávy denne, fajčí prílezitostne

Objektívne vysetrenie:

TK 150/85  pulz 84/min , výska 170cm, váha 90kg

Pacient pri vedomí, orientovaný v priestore i čase, pacient spolupracuje, habitus obezita, komunikatívny, bez poruchy reči, poloha tela aktívna, výziva  nadpriemerná, koza bez cyanóz a ikterov, DK s opuchmi inak bez patologických zmien, vitálne funkcie v norme

Lokalizované vysetrenie:

Horné končatiny:

PHK: pasívna aj aktívna  pohyblivosť zachovaná vo vsetkých kĺboch vsetkými smermi do plného rozsahu.

ĽHK: poloha končatiny je semiaktívna, semiflekčné postavenie HK, RK je v miernej addukcii, semiflexii v LK, predlaktie je v pronačnom postavení, ZK  prepadáva do palmárnej flexie, prsty sú addukované a semiflektované. Pasívna pohyblivosť obmedzená do flexie, abdukcie a rotácie pre udávanú bolesť v RK, v LK a ZK voľný pohyb do plného rozsahu vsetkými smermi, pri pohybe HK vyuzíva flekčnú synergiu, aktívny pohyb predlaktia je obmedzený do supinácie pre spastictu vykoná len 1/3 plného rozsahu, aktívny pohyb ZK do palmárnej a dorzálne flexie je naznačený, náznak pohybu prstov, zvýsený svalový  tonus v zmysle spasticity na celej HK, turgor primeraný, stádium motorickej obnovy -3

Dolné končatiny:

PDK: pasívna a aktívna pohyblivosť je vsetkých kĺboch primeraná stavu pacienta

ĽDK: aktívna poloha končatín, BK je v miernom extrarotačnom postavení, mierna semiflexia KK, ČK v dorzálnej flexii, predkolenie je mierne vypodlozené proti opuchom končatín, pacient má kompresné podkolienky,  pasívna  pohyblivosť voľná,  aktívna pohyblivosť je obmedzená do Abd. a Add. v BK pre udávajúcu bolesť, v KK je rozsah flexie do 2/3 plného rozsahu, dorzálna aj palmárna flexia obmedzená pre skrátený m. triceps surae, aktívne flektuje prsty na nohe do rozsahu 1/3, pacient pri zapretí sa o plosku nôh na posteli, pri flektovaných  KK elevuje panvu, svalový tonus mierne zvýsený v zmysle spasticity, turgor primeraný, stádium motorickej obnovy -3

Taxia: na pravej HK cieli správne, na ľavej dysmetria, na pravej DK cieli správne na ľavej dolnej končatine nedocieli.

Diadokokinéza: nevysetrená

Citlivosť: povrchová je zachovaná, hlboká - polohocit aj pohybocit je zachovaný

Lokomócia: pacient sa sám posadí, s dopomocou sa postaví, vie stáť len s oporou, stoj je instabilný, postoj zaťazený na PDK, nevie zaťaziť ĽDK, rekurvácia kolena, pacient nevie vzpriamene stáť, nevie sa oprieť o plosku nohy, dĺzka kroku nevysetrená, sťazená chôdza pre vysokú hmotnosť

Sebestačnosť: sebestačný v výraznou dopomocou

Cieľ fyzioterapie: zlepsiť úchopovú schopnosť ruky, zdokonaliť jemnú motoriku, reedukácia chôdze a zvýsenie sebestačnosti v čo najvyssej moznej miere

Rehabilitačný plán:

-         Cvičenie aktívne asistované s ľavostrannými končatinami

-         Cvičenie s vyuzitím PNF

-         Vytiahnutie skrátených svalov

-         Rezistované cvičenie na HK a DK vpravo

-         Zlepsenie akrálnej motoriky

-         Nácvik stabilizácie, balančný výcvik v sede a v stoji

-         Reedukácia chôdze s kompenzačnou pomôckou

-         Ergoterapia pre výcvik  jemnej motoriky

Výsledok liečby: doba trvania od 4.2. do 21.2.2008

S pacientom som cvičila raz denne podľa zostavy, ktorú som spísala na začiatku terapie. S pacientom bola dobrá spolupráca. Pacientov stav sa zlepsoval zo dňa na deň. K jeho pozitívnemu mysleniu prispeli i vedomosti nadobudnuté počas osetrovateľskej práce v zahraničí. Výsledok nasej spolupráce bol stabilný stoj, chôdza o jednej kompenzačnej pomôcke, a výrazne zlepsená sebestačnosť. Pacient chodil poobede na ergoterapiu, ktorá sa tiez podieľala na zlepsení kondície pacienta. Po prepustení do domácej liečby som pacienta poučila o ďalsích cvikoch, ktoré mu majú dopomôcť k rozvoju jeho schopností.

10. Záver

Riziko ochorenia s pribúdajúcimi rokmi u kazdého z nás narastá. Napriek závaznému ochoreniu chcem poukázať ako sa dá bojovať s chorobou i napriek ťazkým následkom. Fyzioterapeut v liečbe nestojí len ako cvičiteľ ale aj ako priateľ, ktorý sa snazí pomôcť a podať pomocnú ruku spolu c celým tímom zdravotníckych pracovníkov. Zmena osobnosti, ku ktorej doslo, prispieva k celkovej liečbe a vo výraznej miere vplýva na jej  výsledky. Je dôlezité si preto získať u pacienta dôveru a vysvetliť mu, aká dôlezitá je spolupráca a pomôcť mu v jeho realizácií.

Je nesmierne dôlezité zostaviť pre kazdého pacienta individuálny komplexný rehabilitačný program, so stanovením cieľa, podľa schopností pacienta na dosiahnutie čo najlepsích výsledkov terapie. Do liečby zapájame nielen pacienta ale aj rodinných príslusníkov aby integrácia pacienta do zivota bola čo najľahsia. Pacient si musí uvedomiť, ze kvalita zivota uz nebude mozná v takej miere ako pred postihnutím, ale snaha sa najvyssej moznej miere o to pokúsiť. Cieľom kazdej terapie je maximálne zabezpečenie sebestačnosti a minimálne zmiernenie funkčných deficitov. Snazila som sa poukázať na dôveru, snahu pacienta, ktoré sú neoddeliteľnou  súčasťou úspesnej liečby. Uvedomiť si ochorenie a prijať pomoc je niekedy veľmi ťazké, nie kazdý pacient chce prijať pomoc. Svojou trpezlivosťou, láskavým prístupom, porozumením má aj výrok " trpezlivosť ruze prinása", [20] svoje opodstatnenie.  

Rehabilitácia je cesta zabezpečiť v čo najvyssej moznej miere  plnohodnotný  zivot, posilnenie osobnosti a opätovné nadobudnutie sebadôvery, ktoré im väčsinou chýba. Touto prácou chcem podporiť vsetkých, ktorí upadajú do beznádeje aby sa nevzdávali, mali pevnú vôľu a dokázali hlavne sebe, ze sú stále rovnocennými ľuďmi tak, ako my ostatní. Chcem poďakovať aj svojím pacientom, ktorí mi ukázali, ze hoci je telo slabé, sila vôli je silná. Pochopiť, ze s chorobou sa dá ziť a nevzdávať sa, je tou najlepsou cestou k úspechu samého seba.


Zoznam skratiek       

a.                     artéria

aa.                   artérie

Abd.                abdukcia

Add.                addukcia

ATSR              asymetrický tonický sijový reflex

BK                  bedrový kĺb

CNS                centrálny nervový systém

ČK                  členkový kĺb

DK                  dolná končantina

DH                  dominantná hemisféra

EXT                extenzia

ER                   extrarotácia

FL                   flexia

HK                  horná končatina

IR                    intrarotácia

KK                  kolenný kĺb

KT                   krvný tlak

LK                   lakťový kĺb

ĽH                  ľavá hemisféra

NCMP            náhla cievna mozgová príhoda

NS                   nervový systém

RK                  ramenný kĺb

STSR             symetrický tonický sijový reflex

UD-                 ulnárna dukcia


Pouzitá literatúra

[1]        Bartko D.:  Neurológia, Osveta, 1982, str. 430-460

[2]        Lippertová - G. M.: Neurorehabilitace, Gálen, 2005, str.272-302,

[3]        Orzsách Kás J.: Cévní príhody mozkové, Brána,1995 str.55-62,

[4]        Varsík P.: Repetitórium speciálnej neurológie, S+S, 2003, str.177

[5]        Trojan, Druga, Pfeifer : Centrální mechanizmy řízení motoriky, Avicenum, 1992, str.194-196

[6]        Janda V., Kraus J.: Neurológia pre rehabilitačných pracovníkov, Osveta, 1998 str.144-147

[7]        Hromadková  J.: Fyzioterapie, H&H, str.192-195

[8]        Kolektív autorov: Fyziológie, Avicenum, 1987, ISBN 08-027-87 str.87

[9]        Pokorný F.: Liečebná rehabilitácia II, Osveta, 1992, str.131-133

[10]      Gúth A.: Liečebné metodiky v rehabilitácií pre fyzioterapeutov, LIEČREH  GÚTH, 1997, strn.187, 221, 227

[11]      Gúth A.:Vysetrovacie metodiky v rehabilitácií pre fzt, LIEČREH GÚTH, str.19

[12]      Bobathová B.: Hemiplégia dospelých,LIEČREH GÚTH, 1997, str.11-172

[13]      Polívka J.: Rehabilitace po cévní mozkové príhode, Grada Publishing, 2004, str.13- 49

[14]      Brozman M.: Interná medicína, roč.6/2006 ISBN -1335-8359 č.7-8, str.391

[15]      Krall B.: Fyzioterapia v neurológií , časť I, Asklepios, fyzioprax ,1999, str. 17-81

[16]      Čihák R.: Anatómia 3, Grada Publishing, 1997, str.306,205-216

[17]      Pfeiffer J.: Neurológia v rehabilitaci,  Avicena, 2007, ISBN 978-80-247-1135-5,

[18]      Kralovičová: Rehabilitácia 1, dostupné online http://www.rehabilitacia.sk/images/rehabilitacia/casopis/sk/REHSK_2004_1.pdf

[19]      Webnoviny: Zdravie a choroby, dostupné online

http://magazin.atlas.sk/zdravie/zdravie-a-choroby/92827/mrtvica-je-druhou-najcastejsou-pricinou-umrtia-v-europe-

[20]      Webxpress: O zivote, dostupné online

http://www.citaty.lahko.sk/citaty/o-zivote/

                                             

Prílohy

     

Príloha 1

Cievne zásobenie mozgu.

Zdroj : http://www.merck.com/media/mmhe2/figures/fg086_1.gif

Príloha 2

Typická chôdza ľavostranného hemiparetika s cirkumdukčným mechanizmom.

Zdroj: [1] str. 431

Funkcia

Počet bodov

Popis

Príjem potravy

5

potrebuje pomoc

10

sebestačný

Presun z vozíka na stoličku a naspäť

5

dokáze sa posadiť, pri presunoch potrebuje maximálnu pomoc

10

minimálna pomoc

15

sebestačný

Osobná hygiena

0

nesebestačný

5

sebestačný

Toaleta

5

potrebuje pomoc

10

sebestačný

Kúpanie

0

nesebestačný

5

sebestačný

Pohyb po rovine

5

potrebuje pomoc

10

vzdialenosť 50m s dopomocou

15

vzdialenosť 50m samostatne

Schody (výstup a zostup)

5

potrebuje pomoc

10

sebestačný

Obliekanie

5

potrebuje pomoc

10

sebestačný

Vylučovanie stolice

5

potrebuje pomoc

10

nie je inkontinentný

Ovládanie mechúra

5

potrebuje pomoc

10

sebestačný

Príloha 3

Barthel index

Je medzinárodne najrozsírenejsí skórovací test, posudzuje schopnosti pacientov  v 10 oblastiach. Môze byť pridelených maximálne 100bodov, obsahuje základné dôlezité  funkcie denného zivota.

Hodnotenie: 0 - 40     nesebestačný

                    41 - 60    stredne nesebestačný 

                    61 - 95    mierne nesebestačný

                   96 - 100   sebestačný

Zdroj: [2] str. 276

Funkcia

Popis schopností

Osobná starostlivosť

príjem jedla, osobná hygiena, kúpanie, obliekanie, pouzitie WC

Kontrola zvieračov

kontrola močenia a vyprázdňovania

Presuny

presuny na lôzko, stoličku, vozík, toaletu a do vane

Lokomócia

chôdza, schody

Komunikácia

vyjadrovanie a porozumenie

Sociálne schopnosti

sociálna interakcia, riesenie problémov a pamäť

Príloha 4

Test funkčnej sebestačnosti - Functional Independence Measure

Hodnotí pacienta v oblatiach kazdodennej činnosti, mobility a komunikácie do 7 úrovní.

Hodnotenie: 7  úplná nezávislosť

                     6 modifikovaná nezávislosť ( kompenzačné pomôcky)

                     5 dohľad, 4 minimálna pomoc, 3 mierna pomoc = modifikovaná závislosť

                     2 maximálna pomoc ( 25 - 50 % činností testu) a 1 celková pomoc = úplná závislosť

Z hľadiska pomoci si úrovne 7,6 nevyzadudú asistenciu, zvysné úrovne si asistenciu vyzadujú.

Zdroj:  [2], str. 274

Funkcia

Nezávislosť

Závislosť

Kúpanie

pomoc pri kúpaní jednej časti

pomoc pri kúpaní viac nez jednej časti tela

Obliekanie

minimálna pomoc

neobleče sa sám, zostane čiastočne neoblečený

Toaleta

ide na toaletu, pouzije  toaletu,

potrebuje pomoc, pouzíva misu

Presun

dostane sa na lôzko a z lôzka

pomoc pri pohybe na lôzko i z neho, na vozík, stoličku

Kontinecia

kontroluje močenie a defekáciu

čiastočná , úplná inkontinencia

Prijímanie potravy

samostatnosť pri jedení

potrebuje pomoc, vôbec sa nenaje

Príloha 5

Test kazdodenných činností - Activities of Daily Living

Pomoc testu sa zisťujú a  hodnotia schopnosti v oblasti kazdodenného zivota, výhodou testu je rýchle otestovanie, trvá 5 minút, obsahuje 6 poloziek

Príloha 6

Zdroj: http://zsuzhorodska.sk/projekty/globalweb/2003/sutazweb/webalejova/kmd/texty/prihoda.htm

Príloha 7            

                    

                                     

Zdroj: http://zsuzhorodska.sk/projekty/globalweb/2003/sutazweb/webalejova/kmd/texty/prihoda.htm

Príloha 8

 

Zdroj: http://zsuzhorodska.sk/projekty/globalweb/2003/sutazweb/webalejova/kmd/texty/prihoda.htm

Príloha 9

Zdroj: http://zsuzhorodska.sk/projekty/globalweb/2003/sutazweb/webalejova/kmd/texty/prihoda.htm

  


Document Info


Accesari: 23793
Apreciat:

Comenteaza documentul:

Nu esti inregistrat
Trebuie sa fii utilizator inregistrat pentru a putea comenta


Creaza cont nou

A fost util?

Daca documentul a fost util si crezi ca merita
sa adaugi un link catre el la tine in site

Copiaza codul
in pagina web a site-ului tau.

 


Copyright © Contact (SCRIGROUP Int. 2014 )